Mafia bez hrubých krkov

Legendárny krstný otec don Corleone, románová hlava sicílskej mafie, ovládajúcej v polovici minulého storočia takmer celý New York a Las Vegas, by sa zrejme len so závisťou pozeral, ako skvelo sa darí jeho nasledovníkom na Slovensku.

20.01.2012

Legendárny krstný otec don Corleone, románová hlava sicílskej mafie, ovládajúcej v polovici minulého storočia takmer celý New York a Las Vegas, by sa zrejme len so závisťou pozeral, ako skvelo sa darí jeho nasledovníkom na Slovensku. Pretože to, čo v našej krajine vyrástlo za ostatných dvadsať rokov a takmer celkom ju ovládlo, sa inak ako mafia nazvať nedá.
Väčšina z nás si pri slove mafián predstaví vyholeného hrubokrkého chlapíka v šuštiakoch s ťažkou zlatou reťazou na krku, ktorý svoju nezvyklú postavu podobnú brojlerovi získal počas pravidelných návštev posilňovní a vďaka výdatnému hltaniu anabolík. A k jeho imidžu, samozrejme, patrí veľké čierne auto s čiernymi sklami, občas aj poriadne hučiaca terénna štvorkolka a pocit, že cesta a svet patria iba jemu. Svojím vzhľadom straší drobných podnikateľov a vyberá od nich, keď sa zľaknú, výpalné. A, samo­zrejme, na programe má aj iné bohumilé zárobkové činnosti - krádeže, pasáctvo či obchod
s drogami.
To však v skutočnosti nie je ozajstný mafián, ale obyčajný gauner a kriminálnik, ktorý, pochopiteľne, patrí za mreže.
Pravých slovenských mafiánov, na rozdiel od tých z čias filmového hrdinu dona Corleoneho, nerozoznáte od bežného Slováka ani podľa napomádovaných vlasov, tmavej tváre a lesklého saka s vydúvajúcim sa bočným vreckom. Sú to na pohľad ctihodní muži z tých najvyšších vrstiev spoločnosti. Robia biznis nielen na hrane zákona, ale aj ďaleko za ňou.
A na to potrebujú, rovnako ako svojho času americkí prisťahovalci zo Sicílie, získať veľmi dobré kontakty a priateľov medzi politikmi, sudcami, prokurátormi a policajtmi. To sú skutoční donovia, ktorí vôbec nepotrebujú riadiť drogové operácie, obchod s bielym mäsom či biznis s nelegálnym prisťahovalectvom. To ostalo jednoduchým zločincom. Aj na Slovensku tá pravá mafia pochopila, že sa dá podnikať navonok úplne legálne a počestne. Privatizácia, predražené štátne zákazky na veľké investičné akcie, kšefty s dodávkami pre zdravotníctvo či armádu, systémy pre podniky ovládané štátom, softvér či hardvér pre ministerstvá
a ich podriadené zložky. Všadeprítomná korupcia, provízie, úplatky a podvody.
Stámiliónový biznis, o akom sa nám bežným smrteľníkom nezdá ani v tom najdesivejšom sne.
Prepojenie takýchto podnikateľov s politikmi a ostatnými zložkami štátnej a súdnej moci je mimoriadne osožné. A nielen v časoch hojnosti. Môže prísť akákoľvek hlboká hospodárska kríza, pri ktorej podnikatelia budú krachovať jeden za druhým, no štát ako-tak fungovať musí. Zdravotníctvo, doprava, energetika, bezpečnosť, potraviny, a tam všetky lukratívne zákazky získajú vyvolení. Podvodné a zmanipulované výberové konania zaručia, že ich vyhrá ten správny človek.
Ešte desivejšie prejavy pomaly už neobmedzeného vplyvu mafie v bielych golieroch sú fiktívne pohľadávky voči štátnym inštitúciám. Podpíše sa absurdná zmluva, ktorá sa, pochopiteľne, nesplní. A už nikto nemusí ani prstom pohnúť, neminúť ani euro. Stačí len podať po čase žalobu na súd a žiadať odškodné za zmarený zisk, najlepšie cez nejakú cyperskú firmu. Správni sudcovia majú pre takéto podnikanie pochopenie, a tak roz­hodnú, že štát musí platiť. Státisíce či milióny eur odtečú do zahraničia a potom sa rozdelia medzi aktérov skvelého biznisu. Veď štát to zaplatí.
A že potom už nemá ani len na lieky pre onkologických pacientov?  Nevadí, veď aj tak nikto nežije večne.
Ak sa aj náhodou vďaka iniciatíve nejakého neskorumpo­vaného policajta prevalí, že niekto z týchto ctihodných mužov porušil zákon, nemusí sa obávať. Buď to uprace ešte na polícii niekto vyššie postavený, alebo, v tom horšom prípade, prokuratúra, ktorá už pomaly bude musieť dokúpiť ďalšie šuplíky na starostlivé odkladanie prípadov. A keby sa, nedajbože, do toho nejaký prokurátor omylom pustil, ešte vždy máme súdnictvo. Tí šikovnejší vedia zariadiť, aby spis dostal ten správny sudca.
Poznáte jedného, jediného skutočne silného muža z tejto ctihodnej partie, ktorý by bol u nás právoplatne odsúdený? Polícia mu môže nájsť v kufríku peniaze, ktoré mu priniesol policajný agent ako úplatok a mať nahrávku akcie, a ani len to nestačí nášmu skvelému súdnictvu na to, aby ho poslalo na dlhé roky za mreže. Naopak, oslobodia ho, vraj niet dosť dôkazov.
A pred súd sa napokon postavia tí, ktorí si dovolili upozorniť na to. Budú sa zodpovedať za to, že poškodili dobrú povesť onoho ctihodného muža, ktorému ktosi zlý podstrčil do tašky pe­niaze. Ak nemajú šťastie, že sudca do tejto partie nepatrí, pretože, našťastie, ešte aj takí žijú medzi nami, poriadne na to doplatia.