Zabalili to

Idoly slovenských tínedžerov dali prednosť kariére pred vzdelaním

23.01.2012

Sú úspešní, dobre zarábajú, ale vyštudovali školy z úplne iného odboru. Niektorí mali taký rýchly štart, že odložili aj strednú školu. Iní školstvom na Slovensku pohŕdajú.

Zo škôl utečte:

Z porotcu talentov Jara Slávika chceli mať rodičia asi športovca, lebo ako dieťa chodil na základnú športovú školu. Svoj prvý školský deň si pamätá živo. „Zaradili ma do prvej H. Milión Husákových detí behalo po chodbe. Všetci sme mali na tričku pripnuté mašle. Každý inú farbu podľa triedy. Ja som mal fialovú,“ spomína porotca. Po gymnáziu skúsil vysokú školu dvakrát. Ani raz ju však nedokončil. Po štyroch semestroch na Vysokej škole múzických umení skončil, no vzápätí ho na školu prijali opäť do prvého ročníka. Tentoraz prežil až šesť semestrov a odišiel bez titulu. Dnes rozpráva, že dal prednosť reálnemu životu a zárobkom.
„Stal som sa riaditeľom hudobného vydavateľstva. Začal som zarábať peniaze a cestovať po svete. Pozícia scenáristu v Mlynskej doline ma nebavila,“ hodnotí spätne porotca bez titulu. „Uvažoval som potom o štúdiu na inej škole, ale napríklad zajtra odchádzam prednášať do Holandska. Zároveň by som chodil poobede na prednášky? Myslím, že toto som už prešvihol. Možno si dám nejaký večerný kurz zvárania,“ nadhodil ironicky.
Štúdium na vysokej škole považuje za totálne deštruktívne. Pre mladých ľudí je to len papier, ktorý potrebujú do života iba naoko. „Vzdelávanie v celej Európe je ‚prúser‘ najväčšieho zrna. Ničí nám generáciu, ničí nám intelekt, ničí nám obrazotvornosť, predstavivosť a kreativitu. Prečo by som šiel na vysokú školu? Nežartujte. Ľudia, ktorí sa nedokážu normálne uplatniť v reálnom živote, vyučujú na vysokých školách. Zo škôl v strednej Európe treba utekať, lebo sú zlé.“

Hamšík bez školy:

Futbalista Marek Ham­šík, ktorému sa dnes chcú malí chlapci na Slovensku podobať, má šport v génoch. Veď jeho otec bol tiež futbalista a mama hádzanárka. Vzdelanie muselo ísť pri rozvíjaní jeho talentu bokom. Študoval na osemročnom gymnáziu v Banskej Bystrici, ktoré však v štrnástich rokoch musel opustiť. Dostal ponuku z bratislavského futbalového klubu a prestúpil na športové gymná­zium na Ostredkovej. Ani túto strednú školu nestihol dokončiť. Zlákala ho ponuka z ta­lianskeho futbalového klubu. Na juhu Európy ešte Hamšík skúsil získať stredo­školské vzdelanie, ale do maturitného ročníka to už nedotiahol. Dal prednosť futbalovej kariére. „Možno to spraví ako Jágr. Ten si tiež dokončil maturitu až po skončení kariéry,“ povedal nám Hamšíkov otec.

Kuchár Žigo:

Ani náš ďalší úspešný športovec Žigmund Pálffy zrejme nikdy nepomýšľal vstúpiť na akademickú pôdu. Chlapec zo Skalice dobyl svet hokejom. Ešte predtým však nastúpil do prvého ročníka strednej odbornej školy v Senici a pripravoval sa na dráhu kuchára. Dnes by možno kuchtil v dobrej záhoráckej reštaurácii. No talentovaný Pálffy sa stal uznávaným hokejistom a jeho úspechmi sa pýši už aj učňovka v Senici, ktorá má na svojej webovej stránke Pálffyho fotku a vydáva ho za svojho naj­úspešnejšieho absolventa.

Zubár Laci:

Hiphopový tanečník Laci ­Strike mohol byť chlapík ako zo železa. Ako tínedžer sa vrhol na Strednú odbornú školu hutnícku v Žiari nad Hronom. „Som dieťa socializmu. Vtedy bol veľký problém dostať sa na nejakú normálnu strednú. Všetko bolo po známostiach a my sme nejaké extra známosti nemali, lebo rodičia neboli v žiadnej strane. Na hutníckej som zmaturoval, ale zváranie ma až tak nebavilo. Odišiel som na vojnu, kde som bol tankista,“ obhajuje svoju školskú kariéru Laci. Po vojenčine mu učarovali zubné náhrady. „Chodil som na dvojročné denné štúdium zubárčiny v Žiline. Odjakživa som rád kreslil a modeloval. Tak som sa rozhodol ísť na tento odbor. Skončilo sa to záverečnými skúškami. Tri roky som robil ortodonciu, strojčeky a zubné náhrady. Bavilo ma to,“ spovedá sa tanečník.

Kristina s trojkou zo spevu:

Medzi premiantov nepatrila ani speváčka Kristina. Keď začala chodiť do školy, ťažko sa jej sústreďovalo. „Tie štyri hodiny, ktoré majú prváčikovia, som zo začiatku nevedela vydržať. Bolo to pre mňa dlhé a pýtala som sa domov.“ Matematika a fyzika sa stali pre speváčku nočnou morou, ale na strednej škole jej tieto predmety odpadli. Pokračovala na Konzervatóriu v Košiciach, kde si už viac verila. „Bola som dobrá žiačka. Snažila som sa mať vždy čo najviac jednotiek na vysvedčení, ale nie vždy to vyšlo. Boli aj dvojky a občas aj trojky. Raz som dostala zo spevu trojku. Vtedy to bol pre mňa šok. Teraz sa na tom bavím.“ Ukončila strednú školu a vrhla sa na spevácku kariéru. O vysokej škole už nechce ani počuť. „Rozhodla som sa dať prednosť hudbe, pretože som ne­chcela, ako sa tomu hovorí, sedieť na dvoch stoličkách. Keď niečo robím, tak sa tomu chcem venovať naplno. To by som nevedela, keby som chodila aj na prednášky.“

Premiant Chodúr:

Na konzervatóriu študoval aj víťaz súťaže Česko Slovenská SuperStar Martin Chodúr. Paradoxne, nie spev, ale hru na klarinete. Profesor, ktorý učil Martina na ostravskom Janáčkovom konzervatóriu päť rokov, po celý ten čas vôbec netušil, že vie spievať. Počas SuperStar Chodúrovi smutne napísal, že asi prišiel o študenta. „Uvidíme, ak sa mi to podarí stíhať, skúsim to so školou skĺbiť. Ak nie, tak štúdium preruším. Ale v každom prípade chcem školu dokončiť,“ hovoril Chodúr ešte pred koncom súťaže. Keď sa chýlila ku koncu, vyhlásil, už s istotou, že keď vyhrá, nechá štúdium. A dva mesiace po získaní titulu mal v hlave jasno: „Zo študenta konzervatória, ktorý päť hodín denne cvičil hru na klarinete, je niekto iný. Môžem robiť to, čo ma baví. Škola má u mňa nejasnú budúcnosť.“

Čašník Rytmus:

Na rozdiel od Chodúra svojrázny raper Patrik Rytmus Vrbovský ako študent nikdy nevynikal. Vraj nezvládal autority. „Nemal rešpekt pred učiteľmi, preto často skončil v riaditeľni,“ prezradila raperova učiteľka zo Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Piešťanoch. Problémový študent sa mal stať čašníkom, no chodil poza školu, čím zarmucoval najmä svoju mamu. „Synovo správanie jej robilo starosti. Bola vždy pri tom, keď sme u riaditeľa riešili jeho vymeškané hodiny. Mal problémy aj na praxi a na vyučovaní,“ pokračovala Rytmusova učiteľka. „Športoval som a chodil po vonku, škola ma nikdy veľmi nebavila. Neznášal som, keď ma niekto do niečoho nútil. Dosť som robil opačne, najmä ak mi niekto niečo prikazoval. Vždy som mal k tomu odpor. Ale nebol som nejaký extra problémový,“ priznal raz sám kontroverzný raper.

Herečka Tina:

Jeho kamarátka, speváčka a moderátorka Tina to na akademickej pôde dotiahla trochu ďalej. Mala v pláne stať sa herečkou, preto po ukončení gymnázia v rodných Košiciach odišla do Banskej Bystrice na fakultu dramatických umení. Už po prvom ročníku exotická speváčka vzdelávanie zavesila na klinec. Aj ona dala prednosť speváckej kariére. „Rozhodovala som sa pod tlakom a rýchlo. Keďže v škole sa v tom čase posúvali veci veľmi pomalým tempom, akreditáciu sme mali len prvý rok. Rozhodla som sa dať šancu hudbe. Neľutujem,“ objasnila Tina.

Zámočník Johnny:

Podobný príbeh prežil tanečník Johnny Mečoch. V mladosti chcel byť po otcovi elektrikár, no hneď po základnej škole začal nadaný Mečoch tancovať. Neskôr si povedal, že mu je jedno, aké remeslo vyštuduje, len nech nejaké je. Nakoniec skončil odbornú strojársku školu s výučným listom. „Skončil som ako opravár pre strojové zariadenia a zámočník. Je to všeobecné remeslo. Môžem robiť automechanika, strojarinu alebo opravára. Spravil som si aj požiarnický, žeriavnický a záchranársky kurz,“ hovorí všestranný tanečník, ktorý po strednej škole zamieril na povinnú vojenskú službu. „Bol som v oddieli záchranár na letisku. Keď padne lietadlo, tak to musím riešiť.“ Svoje vedomosti zúročil Mečoch aj v reálnom živote. „Zažil som autonehodu, pri ktorej šofér zrazil chodcov. Postupoval som podľa inštrukcií a intuície. Podal som im prvú pomoc.“ Ako tvrdí, niekedy nie je dôležité, aby sme boli intelektuálmi, stačí, ak sme inteligentní.