Články

Témy

Myšlienka týždňa

Myšlienka Týždňa
„Ale nežartujte. Vidím vám na očiach, že sama to považujete za vtip. A tak to robíte aj správne.“

Mikuláš Dzurinda reaguje na otázku novinárky, či by nemal pre kauzu Gorila odstúpiť z kandidátky SDKÚ, aby očistil jej meno.

Naša fikcia

Prezident stále váha
Ivan Gašparovič sa nevie rozhodnúť,
či má riaditeľa SIS zbaviť mlčanlivosti, alebo radšej
počkať na rozhodnutie Ústavného súdu
Reklama ::

Obsah E-Magazinu

Hrozí mu amputácia?

Stana Dančiaka pripravila cukrovka o zrak. Tvrdí však, že ďalšie komplikácie súvisiace s diabetom, ako napríklad trombóza nôh, sa ho zatiaľ netýkajú

19.10.2007


Už dva roky sa slovenský divadelník, šesťdesiat-päťročný Stano Dančiak vyrovnáva so zdravotnými problémami, ktoré mu nepríjemne strpčujú život. Podstúpil šesť operácií pravého oka a jeden chirurgický zákrok na ľavom. V súčasnosti vôbec nevidí, ale i napriek tomu má stále nádej, že sa jeho stav zlepší. S úsmevom na tvári i vierou v duši hovorí: „Na jedno oko ešte budem vidieť.“

Nestráca humor:

„Zaklopeme vám na dvere,“ týmito slovami sme si po krátkom telefonickom rozhovore s pánom Dančiakom potvrdili presný termín stretnutia u neho doma. Náhle sa úprimne zasmeje a pohotovo a milo povie. „Máme zvonček, takže môžete zaklopať naň.“ Od prvej chvíle, keď sme sa skontaktovali s jedným z najlepších slovenských hercov, nám bolo jasné, že o príjemnú atmosféru bude na návšteve postarané. Presvedčili sme sa o tom aj vtedy, keď nás jeho manželka Darina Dančiaková privítala vo dverách bytu v bratislavskom Starom Meste.
Stano Dančiak si v ten deň o niečo dlhšie pospal, keďže večer predtým hral v Donovi Quijotovi rolu utáraného sluhu Sancha Panzu. Bez akýchkoľvek rozpakov začal rozprávať o všetkých možných témach života, okoreňoval ich vtipmi. Ani na chvíľu sme nezapochybovali o tom, že by po mnohých operáciách a následnej strate zraku prišiel o svoj typický zmysel pre humor.
„Viete, keď odchádzam z divadla, tak nemôžem odzdravovať slovom dovidenia. Nehodilo by sa to. Rovnako ani neviem, keď máme klaňačku, či som správne otočený k divákom. Tam stačí, že by som bol pootočený trochu chrbtom, urazia sa a začnú po mne hádzať paradajky,“ hovorí so smiechom a ihneď doplní: „Keď idem s manželkou po ulici a oproti nám niekto kráča s mobilným telefónom a niekoho v ňom pozdraví ahoj, tak okamžite na to reagujem a cez ulicu zakričím ten istý pozdrav. Vtedy ma Darinka upozorní, že to nehovorí na mňa. Ale to ja nemôžem vedieť.“
Takéto situácie sa stali pre Stana Dančiaka každodennou realitou približne pred dvoma rokmi. Problémy s očami nedramatizuje, nebedáka nad tým, čo ho postihlo. Nesťažuje sa, že nevidí. Jednoducho si pohodovo robí zo všetkého navôkol veľkú „prču“ a snaží sa možno aj takýmto spôsobom povzniesť nad svoj zdravotný stav.
„Nevidím dva roky. Predtým som nosil len okuliare s dioptriami plus dva, takže to bolo celkom dobré. Teraz nosím tmavé okuliare, ale to nie preto, aby som lepšie videl. Mám totiž atrofované pravé oko, lebo tam mám šesť neúspešných operácií.“
Okuliare s čiernymi sklami sa stali už akousi súčasťou, povedzme možno i vynúteného, imidžu Stana Dančiaka. Chodí v nich na prechádzky aj na predstavenia do divadla. Jedným z dôvodov je aj to, že má viditeľne poškodené oko, a tak nechce na seba zbytočne pútať pozornosť.
Stana Dančiaka sa otvorene pýtame na lekárske prognózy, teda i na to, či je vôbec možné, aby ešte niekedy videl aspoň na jedno oko. „Uplynulý týždeň som bol na kontrole a to ľavé oko sa mi pre diabetes zle hojí. Začali mi tam po operácii rásť nové cievy, keďže oko zrejme nedostávalo dostatočnú výživu, mozog vyslal správu, nech rastú nové malinké cievy. Tie bolo treba odstrániť, čiže zadná stena oka bola takto prerastená. To bolo treba odoperovať. Neviem, nevidel som, ako to robili, lebo som mal oko na tácke, čiže na operačnom pulte. Tým, že cievky potom zrezali, sa vytvorili jazvy a to sa pomaly uzdravuje. V súčasnosti musíme čakať. Teraz mi nehrozí ďalšia operácia, musíme čakať, ako sa to zahojí. Mohol by som začať napríklad chodiť von aj so slepeckou palicou, ale to zatiaľ nechcem. Stále je tu totiž nádej, že na ľavé oko ešte uvidím.“

Ničí ho cukrovka?:

Stana Dančiaka dnes vídajú Bratislavčania z pochopiteľných dôvodov v sprievode manželky. V poslednom čase možno mnohí začali, aj keď zbytočne, uvažovať o tom, či náhodou nemá nejaké komplikácie s chodením. U mnohých pacientov s diabetes mellitus sa totiž v krajných prípadoch objavujú ťažkosti s chôdzou, ľudia postihnutí touto chorobou prídu aj o časť dolných či horných končatín.
Našťastie, u herca zhoršenú chôdzu spôsobilo zranenie kolena, ktoré utrpel v lete tohto roku. I napriek tomu sa mu polepšilo a o svoje zdravie dbá tak, ako sa len dá. Ak má čas, tak s manželkou ide na veľkú prechádzku zo Starého Mesta do Petržalky, čo je i šesť-sedem kilometrov. Okrem toho si rád s pani Dančiakovou zájde na huby, ktoré dokonca sám zbiera. „Zlepšili sa mi zmysly, čuch i hmat. Huby síce nevidím, ale zavetrím ich,“ pochváli sa a ukáže nám takmer plnú štvorlitrovú fľašu húb, ktoré sám našiel.
V žiadnom prípade však nezľahčuje cukrovku, s ktorou už poriadne dlho bojuje, a uvedomuje si, aké môže mať následky na jeho zdravie. „Diabetes spôsobil, že mám problémy s očami. Ale to nie je u každého rovnaké. Poznám kolegov, ktorí majú cukrovku a nemajú vôbec problém so zrakom. Viem, že nie som sám, kto má tento očný problém s diabetes. Chodil som k lekárovi, užíval som lieky. Neviem, ako sa to mohlo dostať až do takéhoto štádia. Bol som dokonca aj v Ľubochni, kde je ústav na takéto choroby. Poslali ma na vyšetrenie s očami a tam bolo všetko v poriadku, ale naraz sa zrejme niekde urobila chyba, čo ja nikdy nebudem môcť rozšifrovať, kto je zodpovedný za tento môj stav. Keby sa to podchytilo skôr, možno vidím,“ rozpráva Stano Dančiak. „Kedysi som mal dosť silný diabetes. Ale napríklad dnes ráno som mal hodnotu šesť celých tri, čo je takmer normálna hladina cukru v krvi. Chodím dokonca na kontroly, či mi náhodou nehrozí nejaká trombóza v nohách. To mám v poriadku. Robil mi to jeden úžasný lekár, prezrel mi to a povedal, že mi zatiaľ žiadna trombóza nehrozí. Musím si však dávať pozor, aby som sa nikde nezranil, lebo hojivosť je pri cukrovke horšia,“ uzatvára túto tému.
To, že je inak zdravotne fit, potvrdzujú aj jeho pracovné aktivity. Hoci má zhoršenú orientáciu na javisku, stále má ponuky na vystúpenia a z jeho výborných výkonov sa môžeme tešiť, či už v spomínanom Donovi Quijotovi, ale i v nedávnej premiére Hamleta, ktorého preložil básnik Ľubomír Feldek. Stano Dančiak si v tejto kultovej dráme zahral hrobára filozofujúceho nad zmyslom života i smrti.    n
MARTIN HARVAN

 


Reklama:

Aktuálne vydanie

Prelistujte si 1.vydanie

Prelistujte si historicky prvé vydanie
PLUS 7 DNÍ

SLOVO VYDAVATEĽA

Mafia bez hrubých krkov
Legendárny krstný otec don Corleone, románová hlava sicílskej mafie, ovládajúcej v polovici minulého storočia takmer celý New York a Las Vegas, by sa zrejme len so závisťou pozeral, ako skvelo sa darí jeho nasledovníkom na Slovensku.

všetky články...

Anketa

Ovplyní kauza Gorila vaše rozhodovanie v marcových parlamentných voľbách?

Áno
 54%
Nie
 28%
Neviem
 18%
Hlasovalo 3546 účastníkov

Najčítanejšie