Spása?

Kritici očkovania upozorňujú, že povinné očkovanie je v praxi vlastne nepovinné

20.02.2009

Neprejde mesiac, čo by sa verejnosťou neprevalila reklamná kampaň na nejaké očkovanie. Chrípka, žltačka, kliešťová encefalitída, tetanus, pneumokoky, rakovina krčka maternice... Skrytí nepriatelia, proti ktorým nás má ochrániť moderná očkovacia vakcína. Aké jednoduché. Naozaj?

Problematická TBC:

Vakcinačná odysea sa začína už štvrtý deň od narodenia bábätka. Ešte v pôrodnici dostáva svoju prvú vakcinačnú dávku - proti tuberkulóze. Povinne, nemá na výber. Paradoxne, podľa samotného výrobcu vakcína proti TBC nechráni pred ochorením, iba môže zmierniť jeho následky. Očkovanie môže u bábätka vyvolať vážne nežiaduce účinky. 
Novorodenecké očkovanie proti TBC zrušili mnohé štáty, napríklad Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko, Veľká Británia, Belgicko, Holandsko, Grécko. Väčšina členských štátov EÚ zrušila povinné preočkovanie na TBC aj v neskoršom veku. Najnovšie k tomuto kroku pristúpili Česi, ktorí zrušili povinné preočkovanie proti TBC u 11-ročných detí. Hlavný hygienik ČR Michael Vít dokonca otvorene priznal, že „vakcína proti TBC je veľmi problematická. Preto EÚ odporučila, aby sa očkovali len rizikové skupiny“. Celoplošnú vakcináciu proti TBC neodporúča ani Svetová zdravotnícka organizácia. U nás je stále celoplošne povinná.

Povinné a dobrovoľné:

V treťom mesiaci dostáva dieťatko v našich zemepisných šírkach ďalšiu povinnú dávku, kombinovanú vakcínu proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, vírusovej hepatitíde B, obrne a hemofilovým invazívnym infekciám. Vakcínu si zopakuje v šiestom a dvanástom mesiaci. V prvom roku života dostane ešte vpich proti pneumokokom, v pätnástom mesiaci je zaočkované proti osýpkam, mumpsu a rubeole. Dieťa nemá ani rok a pol a už je povinne zaočkované proti jedenástim infekciám. K tomu sa môžu pridružiť ešte dobrovoľné očkovania - proti chrípke, rotavírusom, kliešťovej encefalitíde, ovčím kiahňam, meningokokovej meningitíde, hepatitíde typu A... Ratolesť sa pripravuje do školy a prichádza preočkovanie proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu. Ešte nestihne dorásť ani do puberty a v jedenástich rokoch si zopakuje osýpky, mumps, rubeolu, TBC a o dva roky neskôr opäť záškrt, tetanus a obrnu.
Podanie vakcíny nemusí, ale môže vyvolať rôznu škálu nežiaducich účinkov. O tých by mal byť človek vopred informovaný lekárom. V prípade výskytu by ich mal nahlásiť lekárovi i Úradu verejného zdravotníctva a Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv.

Hrozba pokuty:

Dospelí by sa mali povinne preočkovať kombinovanou vakcínou proti záškrtu a tetanu každých pätnásť rokov. Do schránky im nepríde žiadne očkovacie predvolanie, cyklus si musia ustrážiť sami. Za zanedbanie povinného očkovania hrozí pokuta do výšky 332 eur, čiže desaťtisíc korún. Ak rodič odmietne dať zaočkovať svoje dieťa, hrozia mu viaceré nepríjemnosti. Pokuta, výsluch pred komisiou hygienikov a epidemiológov, obviňovanie za ohrozovanie zdravia dieťaťa.
Povinné očkovania hradia zdravotné poisťovne. Tie ponúkajú ako benefity svojim klientom i každoročné dobrovoľné zaočkovanie proti chrípke. Ostatné nepovinné očkovania si hradí záujemca z vlastného vrecka. Nejde o lacnú záležitosť, ale o desiatky až stovky eur. 
Čo štát, to iná očkovacia legislatíva. Vo väčšine pôvodných európskych krajín upustili od povinného očkovania a prešli na dobrovoľnú bázu. Hlavným argumentom je, že zodpovedný za svoje zdravie má byť predovšetkým jednotlivec, nie štát. Lekár má odporučiť, vysvetliť všetky pozitíva a negatíva, človek má slobodnú voľbu sa rozhodnúť. V Japonsku sa napríklad očkovanie povoľuje až po druhom roku života dieťaťa.

Vyhrotené:

Názory na povinné celoplošné očkovania detí sú vyhrotené. Na jednej strane pribúda vakcinofilov, teda tých, ktorí by najradšej svoje deti i seba zaočkovali, ak by to bolo možné, i proti nádche a obyčajnému prechladnutiu. Na druhom brehu stoja rodičia, ktorí sa obávajú, že očkovanie narušuje imunitný systém ich detí a spúšťa celý rad nebezpečných vedľajších účinkov. Zvýšená teplota, kŕče, opuchy či mokvajúce vredy v mieste vpichu sú len drobnosťou oproti hroziacim alergiám či dokonca cukrovke, neurologickým poruchám, autizmu. To všetko podľa odporcov očkovania môžu spustiť očkovacie vakcíny.
Tie sa vyrábajú napríklad i zo zvieracích a ľudských tkanív vrátane krvi teľacích plodov, tekutiny z kuracích embryí, buniek z opičích obličiek, buniek z ľudských nádorov i ľudských diploidných buniek, ktoré pochádzajú z potratených ľudských plodov. Pre laika to znie hrozivo. Žiaden liek nie je dokonalý, všetko má svoje za a proti. Za vakcínami stoja desaťročia vývoja a testovania. Veľké investície do výskumu a veľký farmaceutický biznis. Len na malom Slovensku sa ročne pri očkovaní otočí vyše 33 miliónov eur, čiže viac než miliarda korún.

Stredná cesta:

Celoplošne sa u nás očkuje od šesťdesiatych rokov 20. storočia. Očkovať alebo nie je otázka priam hamletovského formátu. Väčšina lekárov prínos vakcín oceňuje a zdôrazňuje, že vďaka očkovaniu nás netrápia epidémie, ktoré ešte pred polstoročím zabíjali. Niektorí odborníci razia zlatú strednú cestu. Člen imunizačnej komisie Úradu verejného zdravotníctva Svetozár Dluholucký napríklad považuje niektoré očkovania za zbytočné: „Proti kliešťovej encefalitíde odporúčam iba ľuďom, ktorí sa zdržiavajú na západnom Slovensku, v okolí Malých Karpát. Tam je riziko nákazy najväčšie. Pre ostatných je to ako dať sa zaočkovať proti uhryznutiu žralokom. Očkovanie proti meningokokovým nákazám je vhodné pre ľudí, ktorí cestujú najmä do strednej Afriky. Inak ho neodporúčam. Proti hepatitíde A, B by sa mali zaočkovať najmä ľudia, ktorí cestujú do rizikových oblastí, alebo tí, ktorí žijú v nevyhovujúcich hygienických podmienkach,“ vyjadril sa S. Dluholucký.

Za slobodu voľby:

Na riziká očkovania upozorňuje Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania. Občianske združenie založili rodičia, ktorí majú osobnú negatívnu skúsenosť s očkovaním. Odmietajú povinné očkovanie a presadzujú slobodu pri rozhodovaní a väčšiu informovanosť. „Každý by si mal zvážiť, či dá seba alebo svoje dieťa zaočkovať. Čo je vlastne povinné očkovanie? To, čo sa tu donedávna prezentovalo ako povinné očkovanie, v skutočnosti povinné nebolo. Zákon síce stanovoval pojem povinného očkovania a pokutu, ale nestanovoval, ktoré vakcíny sú povinné. V zákone bolo odvolanie na vyhlášku, ale tá sa objavila až teraz nedávno. V nej sú už stanovené termíny očkovania, ale ako minimálny vek, od ktorého sa očkuje. Pri niektorých očkovaniach nie je stanovené, dokedy sa musí človek zaočkovať, čiže horná hranica. Teoreticky tak môžete odkladať očkovanie, dokedy chcete,“ upozorňuje na nejasnosti predseda združenia Valentino Vranić, PhD.
„Z očkovania sa robí kult. Bez nejakého uvažovania sa to berie tak, že bez očkovania ste nejaký druhoradý občan, že máte neakceptovateľné spoločenské správanie, ak očkovanie odmietnete. Pripadá mi to ako nejaké náboženstvo, veríme, že očkovanie funguje. Keď sa objaví niekto, kto to spochybní, je označený za paranoika, blázna, šíriteľa poplašných správ. Naše združenie nemá za cieľ zrušiť očkovanie. Chceme slobodu voľby. Stačí zájsť pár kilometrov do Rakúska, tam nemáte povinné očkovanie. Ani v mnohých iných krajinách,“ hovorí V. Vranić. Jeho aktivita má reálny základ, pár hodín po očkovaní proti čiernemu kašľu mu vážne ochorela dcérka. Na čierny kašeľ.

Zaočkovanosť:

Rodič, ktorý po každom očkovaní bojuje s vysokými teplotami a nechutenstvom svojho dieťaťa, má skôr tendenciu očkovanie spochybňovať. Ten, kto vidí svoje bezvládne dieťa po rotavírusovej infekcii napichnuté v nemocnici na infúzie, pokladá očkovanie za spásu. Zaočkovanosť Slovákov je jedna z najvyšších na svete, okolo 95 percent. Povinné očkovanie sa u nás zatiaľ rušiť neplánuje.